Choď na obsah Choď na menu
 


18. Storočie

31. 3. 2009

V súvislosti s odvádzaním daní sa v Trenčianskej stolici v druhom decéniu 18. storočia uskutočnili súpisy obyvateľstva platiaceho daň. Sú nepresné a nezachycujú všetku obrábanú pôdu ani v Hvozdnici. Prvý súpis sa hlási do roku 1718. Hvozdnica vtedy patrila do horného okresu Trenčianskej stolice (processus superior). Na čele dediny stál vtedy ešte aspoň podľa mena škultét Juraj Mojses. Bol najbohatším človekom v dedine, keďže užíval oráčiny s výsevom až na 20 bratislavských meríc (asi 5 hektárov). Obrábal tiež kopanice, na ktoré vysielal desať a pol merice. Nemal však lúky. Škultét (v orig. judex scultetus) hospodáril na celej usadlosti. Okrem neho je v súpise podchytených iba šesť sedliackych rodín. Šestinovú usadlosť mal od zemepána prenajatú Ondrej Panáč (Panacs). Pridali sa k nej role s výsevom iba na tri mesiace a lúky na štvrtinu kosca. Bol to najchudobnejší sedliak vo Hvozdnici. Štvrtinová urbárska usadlosť bola v úžitku Martina Holčeka. V extraviláne vysielal štyri merice na roliach a štyri merice na kopaniciach. Aj lúk mal málo, iba na štvrtinu kosca, čo nemohlo stačiť na prezimovanie dobytka. Tretinovým sedliakom bol Juraj Lata. K jeho usadlosti pripadli polia s výsevom na päť a pol merice, kopanice a lúky neužíval. V dedine hospodárili tiež dvaja sedliaci, ktorí sedeli na dvoch tretinách. Hoci užívali usadlosť rovnakej kvality, nemali tú istú výmeru pozemkov. Martin Lomoš mal k dispozicii role s výsevom na 8 meríc.